Kapitán Andrej Kamendy: Káder je kvalitný a má potenciál

Mužstvo sa pred novou sezónou 2016/17 poriadne obmenilo. Z vlaňajšieho kádra zostala iba šestica hráčov. Ako vníma kapitán tímu takéto preskupenie?

Takéto zmeny nie sú pre mužstvo ľahké, keďže na skúšanie je málo času. Na skúšku k nám prišlo veľmi veľa hráčov a sami sme čakali, kto zostane. Myslím si, že napokon sa podarilo dať dokopy celkom slušné družstvo, aj keď zo začiatku to možno nebolo ideálne, ukázali sme, že máme potenciál. Celkovo však tých bodov mohlo byť viac.

Čo sa najviac zmenilo oproti minulej sezóne?

Nové posily sa museli učiť všetko odznova, keďže my, ktorí sme v tíme už dlhšie, na ihrisku o sebe vieme a poznáme sa. Navyše, je tam aj jazyková bariéra. Ja však verím, že naša výkonnosť pôjde hore.

Medzi novými akvizíciami sa nachádza množstvo zahraničných hráčov. Môžu práve takéto posily a ich skúsenosti oživiť družstvo a pomôcť mu v dôležitých momentoch sezóny?

Každá národnosť má svoju mentalitu, ktorá dokáže ovplyvniť zápas a títo hráči môžu byť posilami. Samozrejme, bude to záležať taktiež na tom, či sa prispôsobia hernému štýlu, aký Zvolen uplatňuje. Všetko chce čas.

Patríš medzi najskúsenejších hráčov tímu, pomáhal si s výberom niektorých nových futbalistov?

Nie, všetko riešili tréneri. Aktuálne disponujeme dosť širokým kádrom, ktorý je kvalitný, a verím, že máme na to, aby sme sa pohybovali v hornej polovici tabuľky.

Radil si sa s trénerom, ako sa postarať o to, aby sa nové posily začlenili do kolektívu čo najrýchlejšie?

Rozprávali sme sa o tom, aby som bol mužstvu nápomocný a ako kapitán udržiaval v šatni poriadok. Spolu s Jenčom, Čertíkom a Kotorom sme vytvorili akoby skupinu starších, ktorá sa snaží držať celé mužstvo v určitých medziach, aby bola nastolená disciplína.

V rôznych kluboch sa udržiavajú rozličné zvyky, keď príde nový hráč. Napr. v Chelsea musia novici spievať. Platí niečo podobné aj vo Zvolene?

Áno, máme takúto tradíciu. Väčšinou prebiehajú podobné udalosti na spoločných akciách, ale počas tejto sezóny ešte žiadna nebola. Každý hráč musí zaspievať nejakú pieseň, pokojne aj v rodnom jazyku.

Poďme k doterajším výsledkom Zvolena. Z 5 zápasov sme vybojovali 2 výhry a 3 remízy. Figurujeme na 5. mieste. Dá sa povedať, že ide o prijateľné výsledky?

Možno to vyzerá, že tie výsledky sú uspokojivé, ale ja si myslím, že sme mohli získať o 4 body viac. Najmä v dueloch s Haniskou a Rimavskou Sobotou, kde sme si vypracovali množstvo šancí, no máme problém s premieňaním. Využijeme minimum príležitostí na skórovanie, ale z jednej – dvoch akcií hneď inkasujeme. Boli to súperi, ktorí sa dali poraziť.

Čo považuješ za najsilnejšiu stránku mužstva?

Naša hra bola v predchádzajúcich ročníkoch založená na dobrej defenzíve a organizácii hry. Dostávali sme málo gólov. Táto sezóna je zatiaľ iná. V žiadnom ligovom zápase sme totižto neudržali nulu.

Aké sú ambície mužstva?

Vždy na jeseň je potrebné uhrať prvú šesticu. Na začiatku jarnej časti bude záležať, koľko bodov si prenesieme z jesene. Až následne uvidíme, čo bude ďalej, od toho sa bude všetko odvíjať.

Minulý týždeň sa hral úvodný domáci zápas na zrekonštruovanom štadióne. Čo to znamenalo pre hráčov? Ako si to prežíval?

Rozhodne pozitívne. To, že sa tribúny posunuli bližšie k ihrisku, je lepšie aj pre divákov. Celé prostredie je futbalovejšie. Som rád, že som sa dožil nového štadióna.

Všetci sme boli plní očakávania a vnímali sme, že sa prídu pozrieť ľudia. Vedeli sme, že potrebujeme vyhrať. Našťastie, vyšiel nám vstup do zápasu a podali sme slušný výkon. Všetko sa podarilo tak, ako malo.

Očakával si väčšiu porciu divákov?

Myslím, že tí, čo prišli, mohli byť spokojní s výkonom aj celým zápasom. My musíme ľudí prilákať, aby nás prišli podporiť, keďže vieme, že to závisí aj od výsledkov. Ale na takéto mesto, akým je Zvolen, by mohlo chodiť okolo 700 divákov na každé stretnutie. A bol by som rád, ak by sa z divákov stali fanúšikovia.

Skús opísať, čo sa deje v deň zápasu.

Zvyčajne začíname spoločným obedom, nasleduje voľno, keď sa rozprávame o súperovi a následne sa stretneme v šatni, kde sa sústreďujeme iba na zápas.

Si trénerom zvolenskej U7, kde ti robí asistenta brankár Tomáš Jenčo. Chcel by si sa po skončení hráčskej kariéry naplno venovať trénerstvu?

Chcel by som. Veľmi ma to baví a myslím si, že tým deťom mám, čo ukázať alebo poradiť. Pamätám si, ako som začínal a veľa vecí som zistil až neskôr, vo vyššom veku.

Okrem slovenských klubov si si vyskúšal ešte pôsobenie v pražskej Slavii. Nelákalo ťa predstaviť sa aj v zahraničnom klube?

Tak určite, láka to každého hráča. V Prahe som na to ešte nebol celkom pripravený, ale vzhľadom na môj vek s tým teraz už veľmi nerátam. Som realista. Mal som podobnú možnosť v Česku, takže som si to vyskúšal.

Veľa futbalistov má talizmany alebo vykonáva všelijaké rituály, aby nadviazali na dobré výkony. Robíš niečo podobné?

Niektoré veci robím tak, ako som naučený, ale nenazval by som to rituálom. Už veľmi neexperimentujem.

Kto je tvoj futbalový vzor?

Zvyčajne to boli stredopoliari alebo útočníci. Mojím vzorom bol Zinedine Zidane. V dnešnej dobe Andrés Iniesta.

Marek Demeter